Tvorba blogu a článkov je základom mnohých online marketingových stratégii (vrátane tej našej). Ak to tak máte aj vy, určite viete, že tvorba skutočne kvalitného obsahu si vyžaduje veľa času, úsilia a peňazí. Preto by vašou prioritou malo byť aj vyhodnocovanie úspešnosti a kvality jednotlivých článkov.
Túto tému máme spracovanú aj vo videoforme, takže ak radšej pozeráte video ako čítate, nech sa páči. 🙂
Automaticky nastavený Google Analytics nestačí
Každú našu spoluprácu s novým klientom, začíname tvorbou analytickej stratégie. V rámci nej sa pýtame aj na to, čo klienti merajú doposiaľ. Väčšinou, keď sa bavíme o vyhodnocovaní úspešnosti článkov, tak sa dozvieme, že sa merajú pageviews (zobrazenia článku), time on page (čas strávený na stránke), prípadne scroll depth (hĺbka zoscrollovania). Ak však tieto metriky sledujeme samostatne, nedávajú vám reálny obraz o kvalite článku.
Ak sa napríklad pozeráte len na čas strávený na stránke, tak v realite to môže znamenať, že niekto prišiel na článok, nechal si ho otvorený a potom pokračoval v browsovaní na druhej záložke. Do pol hodiny sa vrátil späť na článok a zatvoril ho. Reálne teda článok nečítal.
Ak sa pozeráte len na scroll depth, môže nastať situácia, kedy používateľ príde na článok, za 2 sekundy len prescrolluje článok hore-dole a opäť si ho vôbec neprečíta.
Reálne prečítaný článok
Preto v DASE používame kalkulovanú metriku, ktorú sme si nazvali “Real consumed content” (reálne skonzumovaný obsah). Ide o kombináciu dvoch vyššie spomenutých metrík. To znamená, že na to, aby bol článok označený ako “real consumed” musí sa používateľ doscrollovať do určitej hĺbky článku a zároveň na článku stráviť určitý čas.
Čo v tomto prípade znamená slovo “určitý”? Čas sa vypočítava podľa počtu znakov v danom článku. Script vyhodnotí, za koľko v priemere sa má článok prečítať. Čo sa hĺbky scrollovania týka, tak je v podstate o dohode s klientom. Niekedy stačí 80%, iní chcú 100%.
Plní článok svoj účel?
Druhý prístup k vyhodnocovaniu kvality článku je cez sledovanie toho, či plní svoj účel. To, že si článok niekto prečíta je síce pekné, ale krajšie by bolo, keby urobí požadovanú akciu. Ak pod článkom používate relevantný call-to-action prvok, môžete sledovať, koľko ľudí naň klikne. Okrem absolútneho čísla by vás mal zaujímať aj konverzný pomer. To znamená pomer medzi kliknutiami verzus celkovým pageviews (zobrazeniami) článku.
V praxi sa vám potom môže stať to, že budete mať článok, ktorý bude mať napríklad 1500 pageviews. Druhý článok bude mať len 500 pageviews. Kedy ste sa pozerali len na túto metriku, za úspešnejší vyhodnotíte ten prvý. Keď sa však pozriete na počet kliknutí, zistíte, že oba články majú rovnaký počet 50 kliknutí. To znamená, že:
- článok má 1500 pageviews, 50 klinuktí na CTA a teda konverzný pomer je 3%.
- článok má 500 pageviews, 50 kliknutí a teda konverzný pomer 10%.
Keď sa na to pozriete z toho pohľadu, ktorý článok je kvalitnejší? 😉
Ak skombinujete “real consumed content” s týmto prístupom, viete si dokonca vytvárať funnel (lievik), kedy si pri každom článku vyhodnotíte, koľko používateľov prechádzalo týmito krokmi lievika:
- Pageview
- Real consumed content
- Click na CTA (prípadne tu môže byť share článku, komentár, alebo iná relevantná metrika).
Article interaction rate
Nedávno sme s jedným z našich dlhoročných klientov vymysleli úplne novú metriku. Jej názov je “Article interaction rate” (AIR- pomer interakcií s článkom). Túto metriku sme si zadefinovali nasledovne:
Ide o percentuálnu hodnotu a je definovaná ako podiel pageviews s interakciou (akákoľvek z 8 nižšie vymenovaných interakcií) verzus celkový počet pageviews.
- Kliknutie na link v článku
- Použitie CTA
- Použitie social buttonov
- Prehratie videa
- Prezretie galérie
- Kliknutie na súvisiaci článok
- Kliknutie na súvisiaci projekt
- Komentovanie
Takto viete porovnávať, ktorý článok má vyšší podiel pageviews s interakciami. V reporte v Data Studiu si to predstavte ako tabuľku, kde budú v riadkoch jednotlivé články a v stĺpcoch:
- Article interaction rate.
- Celkový počet pageviews- všetky dáta totiž treba vyhodnocovať v kontexte. Preto ak bude mať niektorý článok príliš málo pageview, tak je nerelevantné porovnávať jeho AIR s článkom, ktorý má veľa pageviews.
- Celkový počet interakcií s daným článkom.
- Každá z 8 interakcií bude mať svoj stĺpec a počet koľkokrát nastala.
V reporte to potom môže vyzerať nasledovne:
Máte ešte iný spôsob ako vyhodnocujete kvalitu resp. úspešnosť vašich článkov? Dajte nám vedieť v komentároch.